Knižnica

***

„Základné pravidlá a história...“

***

Autor: Eduard Rosa la Delfie 

***

***

***

Pravidlá mágie

***

1.Nikomu neškodiť!!!

*

2. Mágia je náročná!!!

*

3. Buď koncentrovaný!!!

*

4. Jasný cieľ je kľúčom!!!

*

5. Pozor na magické predmety a ich silu!!!

*

6. Nebuď sebec!!!

*

***

Z histórie...

***

1. Prvý dôkaz čarovania

Podľa pôvodnej teórie sa predpokladá, že mágia ako taká bola ľuďom známa až od stredoveku, keď ľudia už vedeli písať a tak mohli začať chápať princípy mágie a to ako funguje. Všetko pred tým, čo sa udialo neobvyklé bolo pokladané iba za náhodu. Vravievalo sa, že sú to nekontrolovateľné prejavy zrovnateľné s prvými „nehodami“ nadaných detí pred tým, ako zvyknú byť prijaté do čarodejníckych škôl.

***

Túto teóriu prvýkrát spochybnil v roku 1202 nemecký mágiohistorik Vorig Stängerer, ktorý v svojej knihe „historické fakty o pravekej mágii“, predložil dôkaz z náleziska vo Francúzsku v oblasti Cro-magnon. Vorig Stängerer dokázal, že mnoho z nájdených predmetov na tomto mieste má v sebe ešte stále zbytok mágie a teda to znamená, že museli byť používané ako účinné talizmany a iné pomôcky při kúzlení. Výskumy tohoto mágiohistorika potvrdil neskôr aj jeho nasledovník Follgend de Fest, keď v roku 1231 našiel a „prebudil“ talizman, ktorý po dosť zložitej aktivácii a po rôznych špeciálnych kúzlach dokázal v zemi vyhĺbiť jamu na mamuty. Ale už před týmito dvomi mágiohistorikmi sa vedci seriózne zaoberali myšlienkami primitívne riadenej mágie.

2. Praveká mágia a muklovia

***

V dnešnej dobe sa predpokladá, že praveký človek bol prirodzený čarodejník a muklovia (obyčajní ľudia, ktorí nevedia čarovať) sa objavili až okolo roku 5 000 před naším letopočtom – na prelome Praveku a Staroveku. Prečo k takémuto posunu vo vývoji ľudstva došlo, je sporné.

***

Rozdelenie pravekej mágie

***

Pravekí ľudia neboli príliš dobře vybavení na lov a preto začali používať takzvanú mágiu lovu, ktorá sa delí na:

- stopovaciu

- loviacu / útočnú

- ochrannú.

Tá tretia bola tiež v pozmenenej podobe používaná na obranu územia, žien, detí a stala sa nejakým samostatným druhom, tzv. mágiou ochrannou a obrannou. Do tejto skupiny patrili aj všetky ohnivé kúzla, ktoré boli najskôr vyvolávané na zahnanie nebezpečných zvierat.

Mágia liečivá a zariekavacia: O tomto druhu sa toho ešte veľa nevie. Je ale isté, že pravekí ľudia vedeli vyliečiť i veľké zranenia, ale na rozdiel od loveckých kúziel (ovládaných najmä mužmi) a obranných kúziel (ovládali ich hlavne ženy), sa dá predpokladať, že toto umenie ovládal málokto a bolo veľmi vysoko cenené.

***

3. Rozdelenie doby kamennej

***

Pravek a aj muklov ako známe obdobie dejín ľudstva, sa datuje na rozhraní treťohôr a štvrtohôr. Pravek trval asi tri milióny rokov (od vzniku človeka, do roku 3 500 p.n.l.). V tomto období jednoznačne ubudlo čarodejníkov a magické schopnosti sa zmenšili. V roku 1598 francúzsky vedec – mukel Boucher de Perthes nazval toto veľmi dlhé obdobie dobou kamennou a to ani netušil, jako blízko bol ku pravde. A teda praveká éra je rozdelená neskôr na paleolit, mezolit a neolit. V Európe sa ešte započítavá eneolit a v na Prednom Východe chalkolit.

***

 1. Paleolit 
… staršia doba kamenná (vznik človeka – 10 tis. let pr.n.l.)
(palaios = starý, lithos = kameň)

- starší paleolit (3 mil. – 250 tis. let pr.n.l.)
- strední paleolit (250 tis. – 40 tis. let pr.n.l.)
- mladší paleolit (40 tis. – 10 tis. let pr.n.l.)

Toto obdobie zahŕňa staršie štvrtohory, doby ľadovej a medziľadovej. V muklovských knihách sa bežne môžeme dočítať, že vtedajší ľudia boli veľmi závislí na prírode. Živili sa zberom plodov, korienkov, lovom a rybolovom. Vyrábali si primitívne nástroje a zbrane z kameňa. Žili v primitívnych spoločenstvách a byvali v skalných previsoch alebo jaskyniach. Muži tu lovili a ženy zbierali plody, pripravovali jedlo a starali sa o deti a oheň. U ľudí sa len rozvíjala reč, při čom čarodejníci s týmto nikdy problém nemali. Neučili sa rozprávať, nikdy nevidávali len pazvuky, ale hneď normálne komunikovali jako v dnešnej dobe. Celkovo prežívali toto obdobie jednoduchšie.

***

2. Mezolit
… stredná doba kamenná (10 tis. – 7 tis. let pr.n.l.)
(mesos = stredný)

A už sme v období mladších štvrtohôr, čo znamená dobu poľadovú. V tomto období nastúpili veľké zmeny podnebia, ľadovce ustupovali na sever, roztápali sa a celkovo sa viditeľne oteplilo. Vďaka tomu sa rozrastali pralesy. Lovci boli nútení sa preorientovať na menšiu zver.Začínajú používať špecializované zbrane, při čom muklovia si ich poctivo vyrábaju, při čom čarodejníci vždy iba obkukali vizáž a funkčnosť a potom si podobné vyčarovali. Taktiež si vedeli odjakživa veľmi jednoducho zabezpečiť oheň, čo nikdy muklovia nechápali a týchto čarodejníkov preto vždy obdivovali. A tak sa neraz stalo, že hlavou skupiny sa stal ten, kto vedel čo najrýchlejšie založiť oheň.

***

3. Neolit
… mladšia doba kamenná (7 tis. – 5200 let pr.n.l.)
(neos = mladý)

Tu vzniká zemedelstvo, chová sa dobytok a začína fungovať výrobné hospodárstvo. Čarodejníci sa čudujú, prečo to muklovia všetko tak zložito vymýšľajú a keďže sa od nich začínajú v schopnostiach čím ďalej tým viac líšiť, tak sa radšej sťahujú mimo ich dohľad a začínajú si vytvárať úplne samostatné komunity.

Medzi muklami sa rozvinula keramika, hrnčiarstvo a tesárstvo. V tomto období sa dostali do popredia ženy – matriarchát. Vznikali prvé hradby na ochranu před divochmi a možno aj čarodejmi.

***

4. Chalkolit na Prednom Východe
… doba medená (chalkos = meď)

Doba medená priniesla hlavne spracovávanie kovov – metalurgiu, muklovia vynašli v tomto období koleso a oradlo. Rozvinul sa obchod a v čarodejníckom svete vznikla vlastná mena líšiaca sa od muklovskej. Tým vznikol ešte väčší rozdiel medzi týmito dvoma životmi ľudí. Muklovia začali žiť v dedinách, při čom čarodejníci skô každá rodina samostatne ďaleko od nejakej ďalšej. Zaujímavé je, že muklovia obdivovali tých pár čarodejníkov, čo v tej době poznali a keďže si všimli, že ovládajú nezvyčajné věci, pripisovali im väčšiu moc a tak ich v dedinach pasovali za kňazov.

***

5. Eneolit v Európe

Drsnejšie podnebie v európskych krajinách spôsobilo to, že tu pomalšie sa rozvíjala výroba a muklovia žili v redšom osídlení a prevažovali tu stále kamenné nástroje. Vysoké postavenie tu mal muž – patriarchát, čo sa zhodovalo v tom období aj s čarodejníckym svetom. Objavili sa tu magické predmety – megality, čo boli kamenné telizmany na rôzne účely. Mágia sa  v tomto období transformuje z jednoduchej na vyššiu úroveň.

***

4. Starovek

***

V priebehu mladšej doby kamennej sa ukázalo spolužitie muklov a čarodejníkov ako nemožné. Muklovia získali aj obrovskú početnú prevahu lebo čarodejnícky gén sa stal recesívnym. Zo zmiešaných manželstiev sa rodilo viacej šmuklov (čarodejníci neschopní čarovať),  jako detí nadaných magickými schopnosťami. V priebehu storočia kúzelnícka populácia zoslabla natoľko, že hrozilo jej vyhynutie. Aj pre toto začali vznikať čisto čarodejnícke osídlenia, kde sa čarodejnícke gény nemiešali s muklovskou krvou. Najznámejšie miesta, kde zvykli sídliť sú Atlantida, Tibet, Škandinávia, Olymp a niektoré ostrovy v Stredozemnom mori. Takmet všetci čarodejníci sa postupom času usídlili v týchto alebo aj iných oblastiach a niekoľko storočí alebo dokonca tisícročí takmer úplne zmizli z muklovského světa. O to tumfálnejší bol neskôr ich návrat.

***

Muklovia sa usadili v okolí Úrodného Polmesiaca a zdokonalili sa v zemedelstve natoľko, že začali produkovať viac jako sami spotrebovali. Otázkou preto bolo, jako rozdeliť tento nadbytok a vtedy veľká časť čarodejov spoznala svoju šancu na znovudobitie ztratených pozícií. Začali medzi muklami rozširovať vieru v Bohov a tu sa stretáme s dvomi základnými modelmi:

1. Jeden kúzelník (odborník na neviditeľnosť a sonorus) predstavoval občas zjavujúceho sa Boha

2. Boha nahradila nejaká modla (socha, oltár), takže stačili kňazi, ktorí naoko vykonávali obrady a tým ju uctievali.

***

A vďaka týmto dvom metódam sa kňazi čo nevidieť stali najbohatšou a najmocnejšou vrstvou v spoločnosti. V tej době sa v oblasti Úrodného Polmesiaca nachádzali iba malé mestské štáty a každý z nich mal svoje vlastné náboženstvo a v jeho čele stal všade iný čarodejník – kňaz.

***

Postupom času začali čarodejníci bojovať aj medzi sebou, k tomuto účelu si prefíkane vycvičili muklovské armády. Z ich veliteľov sa stala druhá najvýznamnejšia vrstva v štáte a nakoniec bol vrchný velitel armády korunovaný za krála. Čarodejníkom to vyhovovalo, pretože aj keď navonok muklovský kráľ vládol pevnou rukou, v skutočnosti bol iba ľahko ovládateľnou bábkou.

***

V prvej polovici 18.teho storočia p.n.l. zjednotil vládca Babylonu okolité mestské štáty pod svoju nadvládu. Babylonským arcimágom – vystupujúci před muklami jako Boh Slnka, bol v tej době Šamaš de Dark, ktorý sa už nemohol pozerať na chaos v živote bežných muklov a preto zostavil prvý muklovský zákonník, ktorý vytesal do veľkého kameňa a tým ho rozšíril medzi bežný ľud.